Kde srdce ťahá, tam rozum mlčí...

Autor: Matúš Novotný | 12.6.2007 o 22:59 | Karma článku: 2,27 | Prečítané:  1111x

Máte radi cestovanie? Kto z vás už navštívil miesta, o ktorých sníval tak dlho? Čo myslíte, je potrebné spoznávať nové končiny, o ktorých ste doteraz počuli iba z televízie? Na túto otázku mám jednoznačnú odpoveď – áno, drahí priatelia, cestovanie je úchvatná a neopakovateľná vec.

Približne pred mesiacom som sa s priateľkou podujal na taký menší výlet, za cieľ našej cesty sme si vybrali Banskú Bystricu – chcete vedieť, ako bolo? Takže vycestovali sme v pondelok tesne pred obedom a prezradím vám malé tajomstvo, uliali sme sa zo školy. Deň nám vyšiel, bolo krásne, takmer letné počasie a lúče slnka nás počas celej cesty sústavne bombardovali svojím prenikavým teplom. Postupne sme sa z Prešova presunuli až do Ružomberka a v ňom sme odbočili smerom na Donovaly. Netrvalo dlho a čoskoro sme sa dočkali, vitaj, Banská Bystrica...

Na stanici sa k nám pripojil kamarát Mišo, ktorý v tomto meste študuje – a zostava bola kompletná. Postupne sme si prezreli Múzeum SNP(samozrejme, že bolo zatvorené :-)) a razom sme sa ocitli na nádhernom Námestí SNP. Prvá vec, ktorá mi udrela do očí, bola fontána a obelisk, ktoré sa hrdo predvádzali okolitému davu. Tým sme sa ocitli na hornej časti námestia a postupne sme schádzali nižšie a nižšie. Našim cieľom bol obchodný dom Európa, na ktorý nás upozornil práve Mišo. A tak sme si šli a šli a vnímali to historické čaro starých domov.

Keď sme sa vracali naspäť, sadli sme si na jednu terasu a dopriali si občerstvenie – poznáte to, oči by chceli, ale nohy nás už akosi nepočúvali. Po výdatnej pauze sme ešte raz poriadne zaútočili na staré mesto. Dostali sme sa opäť ku fontáne s obeliskom, detailne si obzreli mestský hrad Barbakan a túlali sme sa po rôznych uličkách. Nemohli sme dostať lepšieho inštruktora, ako bol Mišo – milý, ochotný, no čo je najhlavnejšie, nemal problém s chôdzou a to je v dnešnej dobe už takmer nevídaná vec. Ešte som stihol zahliadnuť budovu Štátnej opery. Tma pomaly sadala na naše hlavy a ešte nás čakala cesta na ubytovňu.

Predtým nás však kamarát nahovoril na poslednú návštevu s tým, že nám ukáže istý výnimočný dom – a naozaj, bol úplne iný než tie ostatné. Taký som v živote nevidel, celkom isto bol z nejakej rozprávky, to ha tam pričarovala nejaká víla len neviem prečo. Bystričania istotne vedia, ktorý to je. A touto konečnou bodkou sa skompletizoval náš celodenný program. Sprievodca nás ešte odprevadil do ubytovne, ktorú nám vybavil za veľmi sympatickú cenu a pobral sa na internát!

Touto cestou sa chcem špeciálne poďakovať Mišovi, bez ktorého by náš výlet vyzeral zrejme oveľa chudobnejšie. Banská Bystrica má v sebe neodmysliteľné čaro a už chápem, prečo o nej s takou úctou spieva Honza Nedved. Som nesmierne šťastný, že som ju mohol zažiť.

A ešte niečo, ráno sme sa vybrali do Bojníc – ale to už je iný príbeh...  :-)


Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Minúta po minúte: Priebeh testovania prekonal podľa Naďa očakávania z posledných dní

Covid-19 podľahlo ďalších sedem pacientov, pribudlo 2 573 infikovaných.

Kam ísť na test, čo s pozitívnymi a čo bude s netestovanými? (otázky a odpovede)

Certifikát z plošného testovania na Covid-19 je vstupenkou do obchodov.


Už ste čítali?