Som jediný svojho druhu?!

Autor: Matúš Novotný | 6.4.2007 o 18:15 | Karma článku: 3,98 | Prečítané:  1550x

Vážení priatelia, mám menší problém so svojím stravovaním. Moji známi o tom dobre vedia a častokrát sa k tomu dosť nechápavo postavia. Aby som pravdu povedal, nepoznám nikoho iného, ktorý by trpel takým komplexom a takou nechuťou voči tejto určite veľmi dôležitej zložke potravy. Neznášam zeleninu...

Trošku nadnesene by som sa označil za antizeleninového bojovníka, takmer všetko, čo má zelenú alebo inú farbu a pochádza od „matičky zeme“ sa mi jednoducho hnusí. Z bohatého zeleninového jedálneho lístka zjem bez problémov iba uhorky a surovú kyslú kapustu, nasilu do seba dostanem paradajky a možno aj mrkvu – a dosť! Všetko ostatné je u mňa tabu, svojmu predsavzatiu vyhýbať sa konzumácii všadejakých vegetariánskych dobrôt, som verný ako pes svojmu pánovi!

Nedávno som sa vybral do susedného Poľska, spolu s bratom kúpiť auto. Počas dlhého čakania na vybavenie potrebných formalít, nás sprostredkovateľ kúpi pozval na niečo pod zub, keďže sme boli hladní ako vlci. Odporúčal nám údajnú domácu lahôdku – vy skúsenejší ju možno budete poznať – objednal nám Pitu! Pita sa skladala z arabského chleba, ktorý bol v tvare obráteného kužeľa a v ňom bola nahádzaná asi všetka možná zelenina, akú som si len vedel predstaviť, navyše doplnená akýmsi nevkusným a nevýrazným mäsom a to všetko plávalo v nie príliš chutnej tatárskej omáčke. Viete si predstaviť moje zdesenie?

Najprv som bol hrdina a povedal som si, že raz to predsa musím prekonať a že práve teraz nastal ten čas. Ó, akáže trúfalosť! Po niekoľkých „lahodných“ hltoch mi prišlo trošku zle a nechýbalo veľa, aby sa obsah môjho žalúdka nepobral na vandrovku. „Aký si len bol hlúpi“, povedal som si a na nátlak nášho nového priateľa – Vlada, som si objednal starý osvedčený hot dog! Ach jaj, rožok tam bol, párok tam bol a dokonca tam bola aj tatárska omáčka, síce tá istá, nevýrazná ako predtým, no to mi ani zďaleka nevadilo. Vadilo mi však to, že na tom bolo ešte viac zeleninovej bomby, ako na Pite! Po urputnom boji sa mi podarilo vydolovať párok a v tej chvíli som dojedol...

Už dlhšie rozmýšľam nad tým, či môj odpor nepramení iba v mojej hlave, v tom, že som si povedal, že ju jesť nebudem a hotovo! Pravdou však je, že sem-tam niečo aj ochutnám a končí to tak, ako som vám to opísal v mojom poľskom príbehu. Viem, že milióny ľudí aj detí na celom svete by dali všetko preto, aby si mohli aspoň privoňať k tomu, čo ja tak surovo odmietam a vyhadzujem. Nemyslím si však, že to robím iba tak z nudy alebo že plytvanie jedlom ma nejako uspokojuje.

Mojím snom je, aby som jedného dňa zjedol aj takú zeleninu, ktorú teraz nemôžem ani cítiť. Až raz príde taký čas, v ktorom dokážem zjesť napríklad aj takú Pitu – budem vyliečený :-). Držte mi prsty...
Ďakujem za pozornosť!


Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Minúta po minúte: Priebeh testovania prekonal podľa Naďa očakávania z posledných dní

Covid-19 podľahlo ďalších sedem pacientov, pribudlo 2 573 infikovaných.

Kam ísť na test, čo s pozitívnymi a čo bude s netestovanými? (otázky a odpovede)

Certifikát z plošného testovania na Covid-19 je vstupenkou do obchodov.


Už ste čítali?